streda, 24. mája 2017

Dvere do sveta zvláštneho a nevšedného /Niečo viac - Patrick Ness/

„Niečo viac“ je počin tak špecifický svojou inakosťou, dejom, formou a myšlienkami, že by si ho mal prečítať každý už len z princípu. Je ťažké charakterizovať ho, podať jeho myšlienku či dej čo najpresnejšie, pretože každý z neho porozumie inú podstatu. Ale i tak sa o to pokúsim, pretože by to inak bola veľká škoda.


Nič. Ani obálka, dokonca ani anotácia vás nepripraví na to, čo vás čaká. Najideálnejšie je prejsť cez dvierka obálky (doslova) a nechať sa strácať v každom slove, ktoré niečo znamená. Názov Niečo viac toto dielo presne definuje a zároveň ho robí outsiderom celého knižného trhu, ktorého všetci milujú.

Osamelý svet pod prachom s jediným obyvateľom?
Istý dej však knižka, samozrejme, má. Začína však smrťou hlavného hrdinu – prvá kapitola až zmrazuje – a pokračuje v melancholickom delíriu do niečoho, čo sa podobá realite. Rozprávačom je 16-ročný Seth, ktorý sa po tom, ako ho zhltnú vlny, prebudí na betónovej ceste pri svojom dome, avšak vo svete, ktorý stojí už desiatky rokov bez pohnutia. Tejto realite napomáha aj chýbajúca elektrina, zapchaté potrubia, pokazené potraviny a najmä vrstva prachu, ktorá Setha prenasleduje po celom meste, v ktorom vyrastal. Po otrasení sa však chlapec pokúša zistiť jediné – prečo je v tomto „pekle“ sám a ako sa z neho dostať?

„A potom sa hra, ktorú s ním hrá more, krutá hra s jednoduchými pravidlami – udržať ho pri živote iba natoľko, aby uveril, že sa z toho dostane –, bez varovania končí. Vlna ho zdvihne a hodí na vražedne tvrdé skaly.“

utorok, 9. mája 2017

Staro-nová závislosť: album s nálepkami Fantastické zvery a ich výskyt


Nálepky: zbieram, zbieraš, zbierame...

Už od malička sa so mnou ťahá záľuba zbierať nálepky do rôznych albumov. Či už sú to Simpsonovci, Totally Spies, Shrek, zvieratá, futbalisti či hokejisti, pamätám si tie časy, keď sme v škôlke a v družine behali po škole a vymieňali nálepky ostošesť. Všetky albumy (väčšina nedozbieraných) mám poslušne stále ukryté a raz za čas na ne narazím a nájdem sa, ako nimi celými hodiny listujem. Sú to pre mňa jednoducho veci, ktoré si mnohí odkladáme, a obnovujú mi všetky spomienky na bezstarostné časy a na každý balíček, ktorý mi mamina priniesla z novinového stánku a ja som sa z neho tešila ako malé dieťa (a skutočne som ním aj bola ☺).

Albumy s nálepkami dnes stále existujú, no už ma nelákajú tak, ako predtým. Bolo to asi najmä tou atmosférou, ktorú všetky tie deti aj so mnou tvorili a spolu to bola obrovská zábava a v tom čase možno i dobrodružstvo.

Nedávno sa však moja knihomoľská duša nezaprela a v snahe vlastniť čo najviac drobností k istej knižnej sérii (tu konkrétne k dielu Fantastické zvery a ich výskyt) na mňa zabral marketingový trik predajcov a tomuto šialenstvu som opäť prepadla. Odvtedy neprejde týždeň, aby som si nekúpila aspoň jeden balíček (som však rada, že som do toho „zažratá“ v menšom množstve) a netešila sa z každej novej nálepky v mojom krásnom albume.

Tento článok chápte ako možno návrat do detských čias, ak tie vaše vyzerali podobne ako moje. Berte ho s ľahkosťou, prípadným záujmom a kochajte sa so mnou. A ak náhodou už patríte do klubu vášnivých zberateľov, ozvite sa, čosi povymieňame. Nebojte sa ozvať, ja už som sa týmto článkom strápnila dosť, vy to už horšie mať nebudete.

~


OTÁZKA NA TELO: Obsahuje album niečo (ne)užitočné okrem nejakých (úžasných, ligotavých, zlatých, na teplo reagujúcich, priesvitných) nálepiek? 

Áno. Album sprevádza text, ktorý stručne charakterizuje dej celého diela (ktorý, povedzme si na rovinu, nik nečíta)... !!!!! Ale okrem toho obsahuje rozkladacie strany a ak ho prevrátite v strede, dostanete klasický album o Harry Potterovi s rovnako tvrdou obálkou, ktorý obsahuje nálepky (fakt-že-stručne) charakterizujúce všetkých 7 častí (lepší je ten o Zveroch, preto ho mám stále prevrátený tak).

nedeľa, 30. apríla 2017

Milý Simon, asi sa roztopím... /Simon vs. the Homo Sapiens Agenda - B. Albertalli/

Simon a Blue si píšu maily, jeden som sa rozhodla napísať aj ja.


OD: zetthereviewer@gmail.com
PRE: hourtohour.notetonote@gmail.com
DÁTUM: 30.4.2017
PREDMET: awww

Milý Simon,
ďakujem Ti zato, že si mi dovolil nahliadnuť do tvojej hlavy a prečítať si kúsok z tvojho života. Už od prvých riadkov som postrehla, že si obyčajný americký stredoškolák, ktorý má tajomstvá, rád sa zatvára do izby a hodiny počúva hudbu či lipne na Oreu a sociálnej sieti Tumblr. V knihe si prechádzaš najťažším obdobím tínedžera – strednou, no nielen tým. Viackrát je spomenutý proces „coming out“, kedy ľudia s homosexuálnou alebo bisexuálnou orientáciou konečne prijmú, kým skutočne sú a svoju orientáciu odhalia a rodine a priateľom a práve tento problém ťa toľko zožiera a kiežby si bol jediný. Rovnako na tom je aj Blue, chalan, tvoja spriaznená duša, ktorú si spoznal vďaka básni na školskej stránke Tumblru, ktorá na teba zapôsobila. Správne hovorím?

Odvtedy si píšete pod prezývkami, chodíte do rovnakej školy, no na chodbách sa obchádzate, pretože nepoznáte svoje identity. No i napriek tomu dennodenne vediete zaujímavé, duchaplné, humorné a milé rozhovory. Ako každého človeka, i mňa bavilo čítať cudzie maily, no taktiež som mala možnosť porozumieť vám obom a zistiť, aké úžasné a farebné osobnosti ste, hoc patríte len do fiktívneho sveta.

‘But I’m tired of coming out. All I ever do is come out. I try not to change, but I keep changing, in all these tiny ways. I get a girlfriend. I have a beer. And every freaking time, I have to reintroduce myself to the universe all over again.‘

utorok, 18. apríla 2017

13 dôvodov, prečo Hannah Bakerová zomrela /Mŕtve dievča neklame - Jay Asher/

Počuli ste už pojem „motýlí efekt“ alebo „efekt motýlích krídel“ (ang. butterfly effect)? Hovorí o tom, že aj niečo tak malé, ako je trepotanie motýlích krídiel, môže v konečnom dôsledku vyvolať tornádo napríklad aj niekde na druhej strane Zeme (zdroj Wikipédia). Že i tie najmenšie zmeny môžu obrovsky ovplyvniť pokračovanie príbehu. Áno, aj pokračovanie príbehu Hannah Bakerovej, „mŕtveho dievčaťa“.


Hannah bola nové dievča, ktoré sa práve prisťahovalo s rodičmi a dúfalo, že škola, na ktorú bola zapísaná, bude o trochu lepšia od tej predchádzajúcej. Spočiatku to tak vyzeralo, zaplietla sa do prvej lásky a našla si priateľov, pred ktorými mohla byť sama sebou. Avšak, ani v živote nič netrvá večne a všetko dobré začalo padať ku dnu ako domček z karát. No príbeh začína kazetami, ktoré sa zrazu zjavia pred domovými dverami Claya Jensena. A Clay si tieto nahrávky musí vypočuť tým staromódnym spôsobom – na walkmane. A počúva...

Z audiokaziet sa ozval hlas samotnej Hannah Bakerovej. Spolužiačky, ktorú poznal, no ich vzťah nikdy nestihol prerásť do niečoho hlbšieho ako do malého priateľstva. Hannah svojím živým hlasom vysvetľuje príbeh svojho života, no konkrétnejšie, prečo sa ho rozhodla ukončiť. Po nahraní sa tieto audiokazety rozhodne poslať postupne všetkým, ktorí si to zaslúžia. Každému, kto bol dôvodom, prečo.

„Moja odpoveď na všetko. Som do noci vonku? Školský projekt. Potrebujem extra peniaze? Školský projekt. A teraz sú tu kazety od dievčaťa. Od dievčaťa, ktoré pred dvomi týždňami prehltlo hrsť tabletiek. Školský projekt.“

štvrtok, 13. apríla 2017

Nový Harry Potter a Fantastické zvery - oplatia sa?

Pre fanúšikov kúzelného sveta, ktorý vytvorila J. K. Rowlingová a v momente sa doň zamilovalo tisíce čitateľov, boli roky 2016 a 2017 osudové – v tom pozitívnom či aj negatívnom zmysle – podľa toho, či ste po konci Darov smrti:

a) dychtili po každom pokračovaní či fanfikcii alebo
b) ste toho mali po celých siedmich častiach dosť a pokoj v duši a každé pokračovanie by bolo zbytočné a zlé (not necessary, ale ak by bolo vo forme divadelnej hry, tak určite zbytočné a zlé).


HARRY POTTER A PREKLIATE DIEŤA
Keď som sa ja dozvedela, že vyjde niečo, čo sa predpokladalo a označovalo ako ôsmy diel Harryho Pottera, samozrejme, že som z toho bola v oblakoch, tak, ako väčšina fandomu.

No keď sa oznámilo, že nás čaká netradičné knižné spracovanie a to scenár divadelnej hry, nadšenie pokleslo. No a vlna „hejtu“ sa zdvihla vtedy, keď sa predstavili herci – väčšina takmer totožných s tými filmovými, až na Hermionu, z ktorej bola zrazu černoška. Samozrejme, že to nemyslím v zlom, no ani vtedy a ani teraz netuším, prečo sa rozhodli ísť takýmto smerom, keď už jedna filmová Hermiona existovala (aj keď Rowlingová napísala, že nikdy neurčila jej rasu..neviem).

To bola však divadelná hra, ktorú zrejme nemal možnosť vidieť každý HP fanúšik, preto bola aj pre mňa dôležitejšia tlačená verzia scenára. Vedela som, že to nebude klasika, na ktorú sme boli zvyknutí, preto som novinku hneď po vydaní veľmi nevyhľadávala a nechala ju, nech si ku mne sama nájde cestu. A som rada, že som takto nebola vojakom v prvej línii a naopak vďaka ohlasom ostatných vedela, čo mám čakať.

Hoc bolo vecí, ktoré sa mi počas čítania priečili hneď niekoľko, nemám na nového HP žiadny objektívny názor. Stretnutie s úžasnými ľuďmi po toľkých v rokoch vo mne prebudilo obrovskú radosť a preto som hltala každé jedno slovo a knihu prefrčala za jeden víkend, hoc som sa snažila šetriť si ju. Bola som zaslepená a potešená tomu, že sa splnili nielen moje sny a doslova sa nechala unášať príbehom.


Ako som ale čoraz hlbšie prenikala do knihy a neskôr si ju s odstupom času nechala uležať v hlave, postupne som si uvedomovala rôzne absurdnosti príbehu. Spracovanie, ktoré bolo plytké a jednotvárne bez akejkoľvek farby, detailov, pocitov a popísaného pozadia, tomu veľmi nepomáhalo, no povedzme, že to nerátam. Čo mi skutočne prekážalo, bola silená dejová línia, ktorá veľmi nedávala zmysel. Hlavná téma bola čosi, čo Rowlingová v knihách tak rozsiahle nerozoberala a celé mi to vyznelo tak, že som tomu jednoducho neverila a zároveň neverila tomu, že čosi takéto vyšlo z pera Rowlingovej. Akoby vošla do skladu, zotrela prach zo všetkých možných existujúcich (i tých šialených) fankfikcií a z toho prachu spravila guču, z ktorej vznikol Harry Potter a Prekliate dieťa.