nedeľa, 4. júna 2017

O dievčati, ktoré kreslí ľuďom do duše /Grafitové dievča - M. Varáčková/

Svet nie je ružový a túto skutočnosť nám dáva Mirka Varáčková poznať v každej jej knihe. Inak nie je ani pri Grafitovom dievčati, kde sa opäť pohrala s osudom stredoškoláčky, ktorá si musí sama zarábať na každé sústo jedla. Príbeh tak ťaživý a srdcervúci, avšak možno i reálny – ak vás tieto slová nepresvedčia k jeho prečítaniu, tak možno práve netypická holografická obálka osloví vašu dušu...


Mirka Varáčková je pre mňa osobne jedna z top slovenských spisovateliek. Jej štýl písania a podobná tematika, ktorú do svojich kníh vkladá, mi vždy jednoducho sadne, a tak nikdy neľutujem, že som po knihe siahla. Svoje diela píše ako na bežiacom páse (pýši sa už počtom 12 kníh) a ja ich zas ako na bežiacom páse s radosťou čítam. Odvážim sa povedať i to, že je mojou nádejou na kvalitné knihy v slovenskom jazyku, pretože ako mnohí dávajú šancu radšej zahraničným autorom, pretože sa boja sklamania, tak i ja sa občas nechám „zaliať“ touto vlnou. Keď však vyjde Mirkina kniha, vždy na ňu upriamim svoju pozornosť.

Jednu z mnohých slovenských realít mladých ľudí vykreslila Mirka Varáčková aj v Grafitovom dievčati. Tento príbeh rozpráva Táňa, stredoškoláčka, ktorá si namiesto nákupov, románikov a kávičiek „užíva“ tzv. „najkrajšie roky života“ celkom iným spôsobom. Od svitu do mrku pracuje niekedy i poza školu, aby zarobila na základné potreby nielen pre seba, ale aj pre jej matku. Tá je jej jediná príbuzná, no zrejme nič viac. Jej deň pozostáva z alkoholu, pričom zabudnutie a útočisko bezhlavo hľadá v mužskom objatí, bohužiaľ ignorujúc svoju jedinú dcéru.

„,Budeme pánmi vesmíru,‘ zastrájal sa Britva. ,Vylúpime Európu, Ameriku a všetky kontinenty a nakoniec ukradneme celý vesmír.‘“

Táňa tak musí nakŕmiť dva hladné krky, no niekedy sa však aj s jej kamarátom Britvom musí utiahnuť ku krádežiam. Každý sa ich však zúčastňuje z iného dôvodu – Táňa, aby mala čo do úst a Britva, aby unikol z chorého väzenia jeho „dokonalej“ rodiny, ako sa navonok prezentuje. Dvojica prekračuje hranice zákona, no v jeden deň sa Grafitovému dievčaťu naskytne ponuka, vďaka ktorej jej svitá na lepšie časy. Táňa však neverí, že by to mohlo niečo zmeniť, no nakoniec privolí a sama si začne dláždiť ťažkú cestu života...


Takýto námet spolu s ostatnými pravdivými a veľkými myšlienkami ukrytými v knihe naozaj potvrdzuje fakt, že v knihe prevláda obrovská živosť a realistickosť. Mirkine slová sú ako zo studnice životných skúseností, a tak sa v knihe nachádza veľa právd o ťažkom žití či odpovede na otázky dospelosti. Autorka tak do popredia vkladá nevinnú mladú osobu, nepripravenú na náročnosť sveta, a tak je zaujímavé čítať o tom, čo sa takýmto ľuďom do cesty skutočne pritrafí. Týmto spôsobom vie možno Grafitové dievča i mladým ľuďom poradiť a naznačiť cestu.

Hlavná aktérka príbehu možno nebola najviac sympatická osoba príbehu, a preto bolo on-rozprávanie určite dobrou voľbou. Sympatie k nej však z môjho pohľadu ani neboli nutné, pretože jej vykreslenie bolo aspoň realistické – zobrazovalo jej ozajstnú povahu, ciele a fakt, že nemohla veriť nikomu a spoliehala sa len na seba.

„,Grafit, presne ako hovoríš, patrí síce medzi najmäkšie známe minerály, ale tvorí ho uhlík rovnako ako diamant, ktorý je najtvrdší. A tak si myslím, že porovnanie ku grafitu ti pristane najviac. Navyše, ty pôsobíš mäkko a zraniteľne, lenže taká nie si.‘
‚Mala by som sa zmeniť na ceruzku.‘
,Už ňou si. Kreslíš do ľudí.‘“


Čo môže predstavovať negatívum je práve ozaj malý počet strán – len 184. Príbeh je krátky, nemá až toľko priestoru na hlbšie zasiahnutie čitateľa a po čase sa naň ľahšie zabudne, čo je však veľká škoda, pretože jeho čítanie je skutočným pôžitkom. Ja sama som si strany naschvál šetrila, aby som zostala Tániným tieňom čo najdlhšie a napísané myšlienky riadne absorbovala. A vďaka občasnému textu premeneného na komix som si dávala dvakrát toľko na čas a užívala si tak svojsky nádherné ilustrácie Ivany Jancíkovej.

Grafitové dievča presne zapadá do skupiny Mirkiných kníh. Drží si v nej čestné miesto knihy napísanej s ľahkým, precíteným štýlom s náročnou tematikou zo spoločnosti a hovorí o tom, aký dopad má na človeka detstvo a výchova a ako to následne ovplyvní jeho budúcnosť. Oproti ostatným dielam autorky nie je až takým veľkým prekvapením, keďže je to skôr „jednohubka“, no práve preto oplýva toľkou jedinečnosťou a výnimočnosťou. Nie je to len príbeh o úniku zo života ulice. Pre pochopenie celej podstaty románu, hoc to bude znieť ako klišé, treba čítať medzi riadkami a nechať sa unášať v láske, viere v seba a snoch.


 Mirka, ďakujem Vám za tento skvelý píbeh!
Knižku zakúpite napríklad na tejto adrese.

/5

Miroslava Varáčková: Grafitové dievča
Vydalo vydavateľstvo Slovart v roku 2017, 184 strán.

2 komentáre :

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)